Nie v PKO, ale v DK Dúbravka sa nakoniec odohral koncert, ktorého zostava by sa pred vyše 10 rokmi postarala o nejeden metalový mokrý sen. MOONSPELL aj CRADLE OF FILTH patrili do úzkej skupiny kapiel, ktorá mala v Bratislave a na Slovensku početný tábor verných fanúšikov. Kto mal peniaze a cestovateľského ducha, cestoval do Prahy či Viedne. Väčšina z nich však preferovala maximálne nosenie tričiek oboch kapiel pri návštevách zopár ojedinelých kluboch, či častejšie domov kultúry. Dom kultúry Dúbravka krásne vystihoval tú provinčnosť, ktorá vtedy v našom meste a najmä našich hlavách panovala. Najmenšia návštevnosť, často tie najhoršie koncerty, posledné osadenstvo ani nemusel vyhadzovať ujo požiarnik, ľudia sa sami rozpŕchli, pokiaľ nejaká kapela presiahla čas potrebný na dobehnutie na nočák. Keď do DK Dúbravka desať rokov po jeho „najlepších časoch“ prišli CRADLE OF FILTH a MOONSPELL, spomenul som si práve na jeden z tých zaprdených koncertov spred rokov. Na pódiu spieva istá Angelina, milá a talentovaná speváčka, ktorá mimochodom dokázala celkom príjemne potešiť oči rovnako ako uši, spolu so svojim ansámblom INNER FEAR a za bicími sedí nenápadný maník so sluchátkami na ušiach a talentom, o ktorom je každému jasné, že tento komunistický kulturák a mnohé ďalšie diery po celých našich republikách raz skrátka musí prerásť.

22. apríla 2009 patrí tomu nenápadnému týpkovi vlastná sada ukrytá na kraji pódia a ako sa dozvieme neskôr, okrem zaprdených komunistických kulturákov Martin Škaroupka prerástol aj vlastnú, medzitým trošku väčšiu a známejšiu kapelu.

TURISAS patria ku kapelám, ktoré si určite s ničím nepomýlite. Teda pokiaľ ich vidíte. Aj na metalové a dokona aj na folkmetalové pomery vcelku originálna vizáž barbarských berzerkerov vyzerala pôsobivo najmä na slečne s akordeónom. Už len samotný fakt, že to bola slečna, ešte milšie bolo, že sa za celý koncert neprestala usmievať. TURISAS potvrdili, prečo svojho času dokázali v Bratislave odohrať aj samostatný koncert ako headlineri. V sále mali očividne množstvo fanúšikov, ktorí s nimi spievali ako jedno hrdlo, no a tomu zbytku zase netrvalo dlho a akýkoľvek popevok dokázal predvídať a zapojiť sa tiež. Za vizuálny dojem teda jednotka, o tom hudobnom asi škoda rozprávať, ak si ešte pamätáte tie najlepšie chvíle kapiel ako IN EXTREMO či FINNTROLL, ktorým TURISAS bohužiaľ nesiahajú ani po kožušinové podkolienky. Mimochodom, vážení českí čitatelia, až bude u vás kapela vystupovať nabudúce: Mathias "Warlord" Nygård v Bratislave vyhlásil, že sa nevie rozhodnúť, či máme lepšie pivo my alebo vy a držal pritom v ruke plechovku Corgoňa.

Jedna facka to určite spraví.

Čo do skupinových výkonov patril vrchol večera portugalčanom MOONSPELL. Po desivom powerpointovom intre, ktoré projektor premietal na veľkú plachtu na pódiu, to už našťastie zlé nebolo. Hoci nepatrím k fanúšikom albumovej tvorby Ribeira a spol. už najmenej desať rokov, treba uznať, že bratislavský koncert sa im nesmierne vydaril. Po hluchej prvej skladbe, ktorá sa musela obetovať ako zrýchlená zvuková skúška, koncert prakticky nemal nudné miesto – dokonca ani napriek dvom pomalým skladbám tesne za sebou, „Scorpion Flower“ a „Luna“, ku ktorým projektor premietal naklikované klipy, takže nepriamo sa toho všetkého zúčastnila aj Anneke s dokonalým lip-syncom zo strieborného plátna. Na svoje si mohol prísť aj hudobný sociológ, ktorý by chcel skúmať kolíziu metalových generácii. Dievča vedľa mňa, ktoré ma prvé tri-štyri novšie skladby neprestalo šľahať ostrými metrovými vlasmi, skladbu „Opium“, zízajúc, bez pohybu prestálo. Takže zrejme nielen ja nerozumiem im. Napriek povinnej dávke metalového gýča a póz bolo vystúpenie MOONSPELL príjemnou ukážkou pódiovej charizmy kapely na čele s jej frontmanom a dokázalo strhnúť. Doslova šokom bolo, keď sa nekonal žiaden prídavok a tým pádom sa potvrdilo tušenie, že „Abysmo“ ani nič zo „Sin / Pecado“ naozaj nezaznie. Vysvetľujte mi to koľko chcete, čosi také naozaj nikdy nepochopím.

CRADLE OF FILTH skôr sklamali. S výnimkou batérie najslabšia inštrumentálna zostava, aká kedy v kapele hrala, toho príliš veľa nesľubovala. Ako ich kolegovia predtým, aj Dani a spol. si šli pomôcť vizuálne, no už niekedy uprostred koncertu začalo byť jasné, že im to bude nanič. Lacné kulisy s kostrovým krucifixom a falošnými plamienkami skúsila trochu oživiť osoba v kostýme pripomínajúcom Batmana, ktorá na rampe vzadu (chvalabohu za ňu, takže sme mali šancu vidieť krpatého Daniho aj my zo vzdialenejších radov) vykonávala akúsi exhibíciu s karbobrúskou. Po chvíli sa dalo dívať maximálne tak na zvodnú, vášnivo sa zvíjajúcu klávesáčku Rosie Smith. Celú túto kapelu, kedysi jednu z najvýznamnejších a trendsetterských v užšej metalovej scéne, vytiahol z bahna sklamania práve Martin Škaroupka – najmä potom, keď ho konečne začalo byť počuť. Pohľadom z diaľky si človek spomenul na časy, keď do blán mlátil Nick Barker, pozornému divákovi začalo byť jasné, že Marthus možno nie je Barkerovský razantný a radikálny samopal, no keď začal hrať na bicie, ako keby sa všetko vôkol spomalilo. Jeho nesmierny talent vynikol najmä vtedy, keď sa naopak najhorší hudobník v kapele Paul Allender školácky pomýlil a trvalo mu hodnú chvíľu, než sa mu do valiaceho sa, notoricky presného Šinkanzenu opäť podarilo naskočiť. Inak bolo vystúpenie CRADLE OF FILTH typické najmä zlým (nenazvučiteľným) zvukom, ktorý zrejme vinou priveľa inštrumentálnych vstupov často skĺzaval do nezrozumiteľnej guče. Podobne ako MOONSPELL, ani upíri zo Suffolku nezahrali všetko podstatné, no aspoň neignorovali celé albumy. Miesto „Principle Of Evil Made Flesh“ síce mohla zaznieť radšej „Forest Whispers My Name“ a ku „Cruelty Brought Thee Orchids“ mohli kľudne pridať aj „The Twisted Nails Of Faith“, no na to, že album „Dusk And Her Embrace“ viacmenej ignorovali už pred 11 rokmi v pražskom Roxy, aspoň titulná skladba potešila.

Foto: Thorn